Je neuveriteľné, čo všetko sa za necelé tri roky moji žiaci naučili. Sám som milo prekvapený. Ich triedny blog Happytrida sa z môjho pohľadu mení na školskú písanku všetkých predmetov. Najviac ma na tom teší, že dostali obrovskú chuť pracovať, tvoriť a hľadať informácie. Pretekajú sa kto skôr a ako kvalitne spracuje zadanú tému. Najkrajšie na tom je, že ma k tomu nepotebujú. Z prírodovedy sme prestali používať učebnicu a je to v ich réžii. Čo prezntácia, to k nej musí byť dotvorený výrobok či dramatizácia: npr. Skúste sa vžiť do krtkovej situácie, keď pri rypaní v zemi naburá rypákom  do skaly.... Skala je žiak, zemina deti a krt tiež.

Proste kombinujem štýl Dávida Králika. Je to skvelé a ich práce začínajú naberať na kvalite. Už to nie je len ctrl C a V, už je to o premýšľaní, snahe zaujať a o spolupráci. Viac ich baví robiť prezentácie v skupinách, kde sa môžu dopĺňať a povzbudzovať.

 Pri  testovaní si omnoho viac pamätajú a prichádzajú na hodiny vopred informovaní, niekedy vedia omnoho viac ako je v učebnici, čo ocenila aj pani inšpektorka z nedávnej štátnej inšpekcie.  Až mi začína byť ľúto, že o 7 mesiacov sa s tak vypracovanými deťmi budem musieť rozlúčiť.

O rok mám prvákov. Rozhodol som sa preto otestovať deti z 1.A, ako sú spriatelené s IKT. Našťastie ich môj kolega J.Pallo dostatočne pripravuje a vyučuje týmto spôsobom, preto sa s mojimi aktivitami veľmi pohodlne a hravo vysporiadali.

V prípade záujmu si môžete stiahnúť súbor v programe Interwrite Workspace a niečo podobne odučiť. Video je menší manuál ako na to.

 

 

 

To stojí za to. Pozrite si to s deckami, vtipné, humorné- o nemravnom mrave. No a hlavne veľmi poučné...

Pri poslednom  projekte som si uvedomil, že na odborných predmetoch ma deti čoraz menej potrebujú. Už len snáď usmerniť. V triede som naplánoval jendu z nenáročných projektových aktivít z Prírodovedy. No nenáročnú pre učiteľa. Žiadna zložitá príprava. Jednoducho som zadelil deti do skupín, rozdelil som tematické časti podľa učebnice a na tabuľu napísal, čo a za akých podmienok má každá skupina vytvoriť. V podstate som na dvoch vyučovacích hodinách odučil 4 učebné látky a to nie ja, ale deti.

Hlavnou témou bola naša planéta ZEM.

Jednotlivé skupiny mali za pomoci internetu obohatiť učebnú látku o nové zaujímavosti. Formou besedy sa oboznámili s obsahom, potom doložili info z netu a posťahovali si ilustračné obrázky. Následne vo WindowsWriter publikovali na svojej web stránke , za svoju skupinu teoretickú časť. To im pomohlo pri prezentovaní. Potom už bolo na nich, aby sa samostatne mimo školy stretli, porozprávali  o zadanej téme, vytvorili plagát, maketu, prezentáciu v PowerPoint a našli vhodné video k téme. Na ďalšej vyučovacej hodine sme sa stretli a formou besedy sa prezentovali. Ja s "nohami na stole a rukami za hlavou" som sa len prizeral, ako to super zvládli. Popritom sa same natáčali a vznikli k ich prezentáciám pekné videá, ktoré si potroške  postrihali na našej novej strižni, /v tejto časti som musel pomáhať/. Tu je ich výsledok.  Na videách je dobré, že sú len dvojminutové a perfektne sa vďaka nim utvrdia nadobudnuté vedomosti. Mojich štvrtákov  to stálo dosť úsilia, ale bolo to pre ne z môjho pozorovania a ich poznámok zábavné. Mňa to nestálo skoro nič a s výsledkom som bol maximálne spokojný....  Fotoalbum

 

Tak a máme to tu zasa. Naša pani zástupkyňa Evka Ragalová nás zasvätila do tretej série projektu Malí reportéri. Na vlastivede, matematike, slovenčine..., plníme naplánované úlohy, ktoré perfektne zapadajú do učebných osnov v rámci projektového vyučovania. Postupne budeme projekt publikovať aj na  blogu mojej triedy a blogu Evy Ragalovej. Za projekt sme okrem iného kúpili do školy aj strižňu a začíname zasvecovať deti aj do profesionálneho natáčania a strihu. S pani učiteľkou Evou a deťmi sme navštívili zatiaľ čierne zlato an Orave- RAŠELINISKÁ, no a pútavá bola aj plavba plťou. Toto krátke video je predzvesťou naozaj skvelého didaktického filmu vytvoreného inovatívnym tímom detí a učiteľov ZŠ R. DIlonga pod hlavičkou Evy Ragalovej. Teraz sa pohodlne usaďte a pozrite si krásy Oravy z pohľadu malých pltníkov. Fotoalbum

  

Toto video môžem pokladať za jedno z vrcholných a záverečných videí zo série metodických filmov. Samozreje pribudnú aj iné, ale po teroretickej stránke v rámci modernizačných prvkov v sebe zahŕňa všetko, čo som za tie dva roky objavil. Moje skúsenosti som vtesnal do 14 minút.  Vo videu je zachytená teoretická časť z príravy učiteľa, výučby v trede, až po hodnotenie. Nechýba ani postoj rodičov a ich zapojenie sa do tohto typu vzdelávania. Použil som aj staré zabery no a tie nové stoja za to si ich pozrieť.

 

Nasledujúce video približuje naše nadšenie nad úspešným projektom Notebooky pre každého. Po roku oslavujeme úspešný školský rok. Vo videu sú zaujímavé výpovede detí, mňa neberte vážne, proste som sa  deťmi zabával...

 

  

Tak zasa naše šikovné vedenie dokázalo, že je neskutočne dokonalé. Milujem pani riaditeľku a zástupkyňu. Dievčatá ste proste skvelé....

Schválili nám cca 5311 EUR (160 000Sk) na natáčanie nového opäť skvelého náučného  filmu. Od septembra zarezávame s deťmi naplno, jabadaba dúúú. Zátupkyňa Evka  má už v hlave scénar, teraz to všetko dotvára, takže môžeme plánovať . Čo ma najviac na tom teší? No za peniažky sa okrem iného kúpi do školy perfektná strihacia karta,  HD Srom Plus, tá dokáže zázraky: umožňuje pokročilé naberanie analogového videa, vstup-výstup HDMI a čo je podstatné, výraznou mierou sa podieľa na odbremenení procesora a grafickej karty pri renderovaaní videa. Samozrejem k nej super zostavený počitač so štyrmi jadrami tromi 500GB pevnými diskami... Proste PC kompatibilný s HD Strom Plus. Kto bude mat záujem, na letnej škole vysvetlím viac. Zaujimavé bude naučiť do septembra deti strihať s novým softvérom EDIUS 5. Ten samozrejem dokupujeme k strihacej karte. No tešim sa. Verím že nám to uľahčí prácu pri spracuvávaní videa a hlavne ju urýchli.
Obrázok: zdroj PC REVUE.

Dnes som chýbal v škole, nemal kto ostať pri mojich ratolestiach doma, takže som sa obetoval. Ale aby decka v škole neboli moc ukrátené, rozhodol som sa urobiť on-line výučbu ja doma žiaci v triede. Žiaľ nebolo to možné točiť, ale stoji za to o tom aspoň napisať. Skvelá atmoška... Spojili sme sa na hodine SJ opakovali sme slovné druhy.
Technicke spojenie:
Doma: mám dva monitory:

-           na vedľajší som si prehodil okienko Live Messengeru teda videokonferenciu

-            hlavný monitor som si ponechal ako tabuľu v triede, zdieľaná plocha s triednou tabuľou

Trieda: vizualizér, interaktívna tabuľa, notebook, otočná web kamera, audio systém...

Spojenie: Hamachi, Live Messenger

Ako na to:
V mojej triede 3.A  už deti vedia obsluhovať všetku techniku od kalibrácie tabule až po vizualizér, nafotenie pracovného listu...

Cez prestávku sme sa spojili cez Messenger, porozprávali sa a hodina mohla začať. Samozrejme pre istotu bol v triede aj pedagogický dozor, ale v mojom kresle len spokojne dozeral na plynulosť hodiny. Web kamera v triede bola nasmerovaná na deti, aby som ich videl ako pracujú.
Na úvod hodiny som si spustil od seba z domu prezentáciu opakovanie slovných druhov v triede, poslal som k tabuli jedného zo žiakov, aby ju preklikával, trochu mi to z domu spomaľovalo. Po výklade si deti preskenovali cez vizualizér stranu z PZ a pracovali spolu s tabuľou, ja som len dozeral na plynulosť a správnosť. Potom pracovali samostatne na notebookoch, postupne som si ich plochy na notebookoch preklikával, ako im to ide, v závere som si doma vybral pravopisné cvičenie cez Class Server a odoslal som im ho za D.Ú a  bolo po hodine.
V podstate klasika,  len som sedel doma za PC a moje dvojičky na kolenách,  žiaci v škole... Bola to pekná skúsenosť a hlavne nejaká zmena pre deti, tie ju potrebujú stále. Samozrejme bol to výnimočný stav, toto by som zas príliš nepropagoval, to by nás kritici poriadne zmietli, učiteľ si  vysedáva doma a diriguje deti cez nejakú konferenciu... Ale ten, kto tomu rozumie vie o čom točím.

Cenu za odvahu podporiť inovatívny projekt realizovaný v neprebádanej oblasti alebo netradičnou formou získala spoločnosť Microsoft Slovakia, s.r.o., ktorého za projekt Notebooky pre každého žiaka nominoval učiteľ ZŠ Rudolfa Dilonga v Trstenej, Peter Pallo. Cenu si prevzala Miriam Mádrová, riaditeľka korporátnej komunikácie spoločnosti Microsoft Slovakia, s.r.o. od Michala Kaščáka, riaditeľa festivalu Bažant Pohoda.

Zdroj a viac informácií nájdete na stránke: http://www.viabona.sk/vitazi  Ešte raz blahoželáme a ďakujeme za všetko...

Dnes som sa telefonicky zoznámil s pánom učiteľom Jožkom Mocákom z Humenného. Čo je na ňom zaujímavé? No je učiteľ na 1. stupni ZŠ a od decembra 2008 vyučuje PRVÁKOV systémom notebook 1:1. Super!!! Som rád, že nazbiera cenné skúsenosti a teším sa na jeho postrehy. Po telefonáte som si uvedomil, že takto o rok sa budem pomaličky lúčiť so svojou super happytriedou a pripravovať sa na nový balík, či upgrade detí- mojich budúcich prvákov. No už teraz mám nejaké skvelé nápady a ako tak pozerám do edukačného softvéru, práve pre prvý ročník sa ponúka dostatok softvéru na zaujímavé a pútavé hodiny. Teším sa, samozrejme inak ako s notebookmi už učiť nemôžem a ani neviem :). Ej hou, ej hou...

PS: S deťmi prirpavujeme nové video, ako sa u nás moderne vyučuje v kocke... , momentálne pracujem na zostrihu finále DilongStar 2009, skvelá vydarená akcia, super talenty a ešte super atmoška, je sa na čo tešiť..., teda aspoň ja sa na ten finiš teším .

 

Video je pokračovaním na môj nedávny blog o efektívnom využití messengeru na vyučovaní. V prípade zlého prehrávania odkaz priamo na YouTube.

  

Ako som spomínal, v triede pripravujeme oslavy našich notebookov. Ich úlohou bolo napísať blahoprianie svojmu notebooku. Splnenie úlohy ma veľmi potešilo, však posúdte sami...

Mesiac marec je pre nás významný, keďže sme pred rokom spustili v našej triede projekt Notebooky pre každého žiaka.  Máme ročnicu a s deťmi pripravujeme veľké oslavy...

Tento blog nemá vyznieť, že deti stratili záujem o prácu s notebookmi, to v žiadnom prípade. Za nič na svete by ich z vyučovania nevylúčili. Text je adresovaný na pedagóga a dôležitosť dodržiavania určitých metodických  a didaktických princípov, ináč by bol systém nefunkčný...

28. marca 2009 bude tomu rok, čo sme spustili do reality sny viacerých nadšencov moderného vzdelávania. Vďaka spoločnosti Microsoft a PaedDr. Romanovi Baranovičovi sme sa začali vyučovať systémom Notebook pre každého žiaka. Pre pripomenutie tejto významnej udalosti prikladám link na prvý blog zo dňa D.   

Mali sme veľké obavy, očakávania, nezodpovedané otázky... Od tohto významného dňa ubehol jeden rok. Prešli sme viacerými etapami, ktoré sú ešte aj dnes neustále v pohybe a objavovaní. Natočili sme skvelé videá, zažili nekonečne zábavné a inovatívne hodiny, objavili pre mňa doposiaľ nepoznané metódy vo vyučovaní s využitím IKT.  Tento spôsob výučby zmenil môj pohľad na systém vzdelávania .
Cieľom tohto blogu nie je opakovať, čo už bolo povedané v predchádzajúcich článkoch a videách. Skvelé je to zhrnuté na stránke projektu. Zameriam sa na momentálnu etapu, ktorú by som nazval

„SKRYTÉ POD POVRCHOM“.

Po roku deti pochopili, že notebook, ktorý dostali nie je notebook, ale v skutočnosti je to didaktická pomôcka, učebnica, ktorá vzdeláva. Mne to bolo jasné od začiatku.  Im nie, brali to ako hru. Čo to znamená? Pomaličky im dochádza, že sa s ním učia, robia niečo, čo sa musí. Z počiatku boli edukačné programy pre nich super, zábava, nové aktivity...  No vezmite si, deň čo deň s nimi pracovať... Možno to bude znieť prekvapujúco, ale mesiac november a december 2008 by som nazval Notebookova kríza.  Spozoroval som u detí rapídne znížený záujem o vyučovanie ako také, po slovách: „Otvorte si notebook....“, som spozoroval podobné výrazy, ako keď som kedysi hovoril: „Otvoríme si učebnicu...“, unudené detské tváre ma priam deprimovali, čo by ešte tie deti chceli, nič si nevážia...  Po rozhovore s rodičmi som zistil, že už aj doma na nich menej pracujú. Kde sa stala chyba !?!

Vytratila sa motivácia

 Motivácia funguje ako hlavný motor detského snaženia. Doteraz to bol notebook a edukačný softvér, kráľ nad kráľov v našom vyučovaní.  No ako som spomínal, deti pochopili, že je to o učení a musia pri tom vynakladať nejaké to úsilie a investovať svoj voľný čas. Samotnému softvéru som prenechal príliš veľa priestoru, vyhodnocoval a opravoval za mňa, motivoval deti povzbudivými slovami virtuálnej tetušky, Ferdíka, Kostlivca,... väčšinu urobili  za mňa. No dieťa podobne ako s písankou, potrebuje prísť aj s notebookom ku katedre, pochváliť sa, ako sa mu darilo. Samotný softvér je vynikajúci v sebareflexii,  ale k nej je potrebná aj pochvala, povzbudenie svojím učiteľom. Práve na toto a iné drobnosti som pomaličky začal zabúdať..., chyba nie je v notebooku, práca s ním je stále motivujúca, deti to neprestalo baviť, zdokonaľujú sa a ich činnosti sa stali na vyučovaní bežnou záležitosťou. Práca s notebookom perfektne zapadla do vyučovania, prestali sme si ich výrazne všímať, jednoducho automaticky ich využívame. To znamená, že chyba bola v mojom prístupe, učiteľ musí byť stále učiťeľ na 100% , nemôže sa spoliehať, že notebook ho plnohodnotne nahradí. Musia byť pri vzdelávacom procese partneri, s tým, že samotný učiteľ bude mať vyšší podiel.

Dnes sa snažíme z krízy vyliečiť. Ako? Nie, určite sme notebooky neprestali využívať, dokonca sme neobmedzili ani časový pomer ich používania na vyučovaní. Dal som si záležať na prepracovanejšej komunikácii, bodovom hodnotení a hlavne samotnej motivácií. Musel som zmeniť postoj žiaka k notebooku, prinútiť ho opäť sa s ním skamarátiť, tento krát ako s realitou, že sa s ním nie hrá ale učí. Nazvali sme ho Vedko, čo vie všetko a je nám vždy nápomocný. Ovládanie programov, základná práca s notebookom..., to je pre moje deti už banalita.  Aby som ich opäť prilákal skúmať a objavovať niečo nové, začali sme tvoriť ich vlastné  blogy, web stránky vo Windows Live, urobili sme v triede cez Windows Live Messenger jednu skupinu, teda sieť. Pomaličky napredujeme a ja zisťujem, že deti  prechádzajú do novej etapy. Vedia že pracujú, učia sa a notebook je ich veľká opora a opäť motivačný impulz.

Aký zaver mi z toho  vyplýva?

Po roku môžem na základe svojich skúseností povedať: „Ak samotné dieťa nebude mať záujem o vzdelávanie, nebude dostatočne a pravidelne motivované, nebudú mu kladené primerané stimuly k učeniu sa..., všetky výdobytky z oblasti IKT budú zbytočné podobne ako prázdne slová unudeného vyučujúceho za katedrou. IKT do ktorého spadajú na našom vyučovaní notebooky, vizualizér, tablet, interaktívna tabuľa, edukačné CD, internet a pod.,  samé nenaučia. Je k tomu dôležitý postoj vyučujúceho a neustála premena, nové  a nové aktivity, metódy ktoré sa musia obmieňať a neustále zdokonaľovať. Je náročné udržať niečo také v chode, no bez toho nemá zavádzanie IKT do vyučovania  žiadny význam.

Aká je teda skutočná a nenahraditeľná výhoda IKT vo vzdelávaní?

 Možnosť detí vlastniť na vyučovaní notebook..., znamená možnosť efektívne ich formovať, viesť k samostatnosti, tvorivosti, kreativite..., otvára sa obrovský priestor na zábavu pri vzdelávaní. Uľahčuje sa tak život nielen žiakovi, ale aj samotnému vyučujúcemu, ponúka sa mu dostatok priestoru na kreativitu, osobnostný rast, experimentovanie a objavovanie nových metód vo vyučovaní.
Takže zavádzanie IKT ako aj systému Notebook pre každého žiaka je výborná vec. V školstve dokážu tieto premeny urobiť obrat v celkovom chápaní systému  vzdelávania. Samotné notebooky sú vynikajúcou motiváciou. Deti práca na nich veľmi baví, no potrebujú aj svojho učiteľa, ktorý ich  usmerní a povzbudí. Už teraz sa teším na svoju novú triedu a nové objavy v systéme vzdelávania Notebook pre každého žiaka. Bude to o rok a pol, uvidíme, čo ešte dovtedy objavím a pochopím so svojimi terajšími šikovnými žiakmi 3.A triedy. 

S deťmi sme boli zvyknutí na starú verziu windows live messenger... Táto nová... jaj jaj jaj, samé otázky. Podobne ako Lolo aj ja sa snažím, aby sa deti naučili tvoriť vlastné stránky a blogy, čo keď sú tretiaci, sú šikovní . Začínali sme ešte za čias starej verzie. Tá bola teda prehľadnejšia a na novú sa nám akosi ťažko zvyká... Postupne prichádzame na nové funkcie. Čo chem konečne povedať, že aj nachádzame v pre mňa nepochopiteľne prekonbinovanom priestore tie staré. V základnom okienku starej verzie Messenger bolo viditeľné aktívne tlačítko, ktoré vás dostalo rovno do vážho priestoru stránky live... V novom priestore messenger som ho akosi nevedel nájsť, až dnes večer, keď v ňom blúdim podrobnejšie a ľaľa, tu ho máme zašitého:

Pridržíte kurzor myšky nad fotkou svojho kontaktu, nabehne aktívne okno, kde zvolíte prejsť do priestoru... A ste tam, hurááá´, decka s apotešia, lebo museli naťukávať zakaždým svoju stránku.

V nižšie uvedenom blogu spomínam využitie programu Messenger. Zabudol som spomenúť hru: Kto bude prvý. Zvolím odoslať okamžitú správu celej skupine, všetkým nabehne na obrazovke spoločné okno. Poviem otázku: napr 2x9..., aké y,i v slove víťaz...., prví piati získavajú cenný bod. Otázky nikedy rovno napíšem a odošlem. Keď sme to robili bez notebookov ústne, stávalo sa, že deti zdvihli  ruky naraz, nevedel som určiť víťaza, takto digitálne to je presne. Samozrejme mám deti rozdielne v rukopise, preto nepíšu celé slová, ale len samohlásky-  y alebo i, čísla... Prsty majú nastavené na danné klávesy a už je to len na pohotových vedomostiach.